Paraguaj získal dočasné predsedníctvo združenia Mercosur
Neexistovalo žiadne spoločné vyhlásenie, ale bolo dohodnuté 41-bodové vyhlásenie
67. Summit južného spoločného trhu (Mercosur) sa skončil v sobotu vo Foz do Iguaçu, pričom Paraguaj oficiálne prevzal dočasné predsedníctvo bloku v mene hostiteľskej Brazílie. Na pozadí geopolitických treníc a obchodných oneskorení paraguajský prezident Santiago Peña načrtol pragmatický šesťmesačný program zameraný na ekonomickú otvorenosť a regionálnu konektivitu.
Summit bol pôvodne koncipovaný ako miesto na podpísanie historickej dohody o voľnom obchode (FTA) s Európskou úniou (EÚ). Vnútorný odpor v EÚ na čele s Francúzskom a Talianskom si však vynútil odklady do januára 2026.
Vo svojom inauguračnom prejave vo funkcii prezidenta bloku Peña poznamenal, že zatiaľ čo EÚ zostáva prioritou, Mercosur nebude čakať donekonečna. Jeho administratíva plánuje uprednostniť dohody so Singapurom a Spojenými arabskými emirátmi (SAE), ktoré sú podľa Peñu v záverečnej fáze. Okrem toho sa Mercosur snaží otvoriť nové vyjednávacie fronty s Indiou, Južnou Kóreou a krajinami Strednej Ázie.
V rámci Peña bude blok podporovať aj „viacrýchlostný“ prístup, ktorý umožní každému členskému štátu aktivovať obchodné zložky dohôd, keď ich príslušné parlamenty ratifikujú.
Okrem obchodu sa paraguajské predsedníctvo zameria na dva dôležité „integračné koridory“, ktorých cieľom je premeniť stredomorskú krajinu na regionálne logistické centrum: Bioceanický koridor, ktorý spája brazílske atlantické prístavy s čílskymi tichomorskými prístavmi cez paraguajské Chaco, a vodnú cestu Paraná-Paraguaj, ktorá si vyžaduje modernizáciu na lepšie riadenie vývozu poľnohospodárskych produktov cez Río Platao.
Stretnutie tiež odhalilo hlboké rozdiely medzi lídrami bloku. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva využil svoj rozlúčkový prejav, aby vyzval európskych lídrov, aby prejavili „odvahu“ a dokončili dohodu s EÚ, pričom varoval pred vonkajším vojenským vplyvom vo Venezuele.
Argentínčan Javier Milei zaujal viac konfrontačný postoj, chválil tlak USA na venezuelskú „diktatúru“ a obhajoval „menej byrokratický“ Mercosur, ktorý uprednostňuje voľnú súťaž pred politickým zladením.
Bez spoločného komuniké dosiahli členské štáty konsenzus v 41 bodoch týkajúcich sa regionálnej bezpečnosti a modernizácie spoločnej zahraničnej tarify (CET).
Okrem toho prezidenti Argentíny, Paraguaja a Panamy spolu s vysokými predstaviteľmi Bolívie, Ekvádoru a Peru vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom opätovne potvrdili svoj záväzok voči demokracii a ľudským právam v regióne.
Lídri zdôraznili platnosť Ushuajského protokolu o demokratickom záväzku v Mercosure a zaviazali sa brániť demokratické inštitúcie, právny štát, multilaterálnu spoluprácu a neobmedzenú ochranu základných slobôd.
Vyjadrili hlboké znepokojenie nad zhoršovaním sa migračnej, humanitárnej a sociálnej krízy vo Venezuele a poznamenali, že krajina zostáva pozastavená z Mercosuru podľa Ushuajského protokolu. Vyhlásenie vyzvalo venezuelské úrady, aby dodržiavali medzinárodné normy, okamžite prepustili všetkých svojvoľne zadržaných občanov, zaručili riadny právny proces a chránili ich fyzickú integritu.
Signatári ratifikovali svoje odhodlanie podporovať mierovými prostriedkami úplné obnovenie demokratického poriadku a rešpektovanie ľudských práv vo Venezuele.
Dokument nepodporili ani Lula, ani uruguajský prezident Yamandú Orsi. Podľa hodnotení vykonaných v paláci Planalto by dokument tohto charakteru podpísaný Mercosurom mohol Washington interpretovať ako podporu možnej vojenskej intervencie USA vo Venezuele, ktorá by nebola v súlade so záujmami Brazílie.
